a že sa mu s ňou úžasne píše... Blá,blá, blá! Kecy! „To som si mohla myslieť!“ Že mi to skôr nenapadlo.
Nechodili sme síce spolu, noooo mala som pocit akoby ma podviedol. Stala som sa obeťou
atramentovej nevery???!!!
Dni bežali a ja som si s Kikom odvtedy viac nepísala. Nedokázala som to. Keď som bola mladšia
ťažšie som zvládala to, že som čudáčka, ale on mi pomáhal tento pocit zmeniť. No je to preč! Nikdy
by som nepovedala, že by bol niečoho takéhoto schopný. Ale čo dodať. Nepoznala som ho... Do parku
som ale chodiť neprestala. Bolo to moje obľúbené miesto a nemienila som tam prestať chodiť len kvôli
nejakému chalanovi. Dnes je Valentína a moja „tradícia“ v tento deň bola práve prechádzka na mojom
obľúbenom mieste. Kúpila som si nejakú dobrotu a užívala som si slobodu. Do rána na sv. Valentína
napadol sneh, nezvyčajné, a tak som si pripadala ako v rozprávke. Ako som tak kráčala, zatvorila som
oči a niečo mi ťuklo do hlavy. Otvorím oči a na konári visel list. Obzrela som sa okolo seba, ale nikto
tam nebol. Skôr než som ho stihla otvoriť objavil sa predo mnou vysoký, pekný chalan s úsmevom na
tvári a s ružou v ruke. Netušila som, kde sa tma vzal. Ešte pred pár sekundami by som prisahala, že
som v parku úplne sama. „Ahoj,“ odvetil, „ja som Kiko.“ Neverila som vlastným ušiam ani očiam. Stála
som tam ako prikovaná k zemi a nevedela som čo mám povedať. Bol to chlapec, ktorý sa mi páčil viac
ako dva roky. Chodili sme spolu na športový krúžok. „Ako dlho si vedel, že si píšeš so mnou?“ opýtala
som sa ho. „Nie dlho,“ chcel som Ti povedať, že sa mi už dlhšie páčiš...
Kiko sa na chvíľu odmlčal a začervenal sa. V tom momente som sa mu hodila okolo krku a cítila
som, ako si uvoľnene vydýchol. Cítila som sa ako najšťastnejší človek na planéte v objatí toho
najlepšieho chlapca akého som si kedy mohla priať.
30