Ako vidno, treba rozdiel, či človek zdravý, či chorý je, hľadať,
no v súčasnej dobe je snáď chorý každý.
Keď ako chorobu rodinu a vôbec pobyt doma badať,
keď po dni s deťmi je rodič schopný vraždy,
vidno, že nový mor nie je chorobou jedinou,
spoločnosť je nasiaknutá ďalšou pliagou zlou.
Čo to má byť tentokrát? Aký biologický poklad?
Nuž, nie je to nič iné, ako spoločnosti rozklad.
To, čo má byť vpredu, je ďaleko vzadu,
a to, čo je zlé, má pevne v rukách vládu.
Uzavreli sa domy, uzavreli sa hranice.
Spoločnosť jedným lusknutím stratila zmysel.
Prerušil sa tok hlúpostí do hláv cez hadice.
Bublina spľasla. Vírus ihlou k jej zničeniu prispel.
Takže prudký pád na hubu a realita okolo?
Loď bezstarostnosti je dávno preč, „dobre“ nám až príliš dlho bolo.
Ostáva v hrôzach skutočna ešte jedna realita.
Má ju každý v sebe. Aj tak je nám skrytá.
Tá, čo umožní vziať do rúk štetce, perá a či rydlá.
Fantázia, večná kráska, čo ti dáva krídla.
Krídla biele, či čierne?
Asi nie je jedno, či mať v hlave múzu, či luzu.
Nie je jedno cítiť sa mizerne, výborne, vražedne či mierne,
Či si dať do mrazu kabát, či len blúzu.
8