Abdon 4/2019 Abdon 4_2019 - Page 17

V LASTNÁ TVORBA Autor: Barbucha Kauza Jožko La Cucaracha „Si ako malé decko!“ TRESK!!! zaplesli sa vchodové dvere. Hmm, tak takto nejako sa skončila debata medzi mnou a spolubývajúcou Vendulou. Ako som už spomínal v predchádzajúcej časti, naši spolubývajúci, Vendula a Ládičko, trpia chorobou zvanou gatizmus – ide o neurologickú poruchu, pri ktorej si postihnutý neuvedomuje absolútnu stratu hygienických návykov a akúkoľvek pripomienku k ich bordelu berú ako osobnú urážku. Áno, študentské bývanie vie byť niekedy bezodným zdrojom humorných historiek. Aby sme pochopili, čo tomu všetkému predchádzalo, musíme sa vrátiť na prvopočiatok celej kauzy - zhruba týždeň dozadu. Bolo to v časoch, kedy ešte so mnou a mojou priateľkou Adinou bývala len Vendula, pretože jej cieľavedomý a ambiciózny molodec Ladislav si robil doktorát v Dánsku. Až keď sa k nám prisťahoval, zistili sme, že tento cieľavedomý a ambiciózny molodec Ladislav je len taký Ládičko, ktorý tam akurát hral hry na počítači a prdel do stoličky, pretože v skutočnosti je tak šikovný, že by sa mu človek neodvážil dať ani uvariť čaj, lebo by ho pripálil. Ale to sem nepatrí. Náš dnešný príbeh je o tom, ako sa táto domácnosť rozšírila o ďalšieho člena. Zvieracieho podotýkam – pretože dva králiky v panelákovom byte je podľa Venduly málo. Je im určite smutno a zrejme potrebujú ďalšieho kamaráta. Nemyslite si – zvieratá mám veľmi rád, ale už čo je veľo, to je málo! Naspäť k príbehu – stalo sa to pred pár rokmi v decembri. Bol obyčajný, chladný večer, keď tu zrazu došla Vendula domov aj s morčaťom, dovtedy známym ako Jožko, lebo ho predsa nenechá utratiť, keď je „happy.“ Už si teda nie som úplne istý, či sa volalo Jožko, alebo La Cucaracha, pretože odvtedy už uplynulo veľa protestov za slušné Slovensko, a náš Jožko La Cucaracha bol jeho novou milujúcou maminou takmer okamžite prekrstený na „Drž hubu!“ „Nekvič, ty prasa blbé!“ či „Neznášam ťa!“ Ako to moja Adina zbadala, vytreštila svoje krásne veľké oči, a radšej išla do izby pred tým, než povie niečo veľmi pravdivé. Išiel som za ňou, a tam som ju našiel ako boxuje od zlosti do vzduchu a opakuje: „To je taká krava! To je taká krava!“ Neviete si ani len predstaviť, ako humorne to vyzerá, keď vidíte niekoho tak malého rozčuľovať sa, tak som k nej pristúpil, chytil jej ruky a objal ju. Nečakal som však, že do toho zapojí nohy, a začne striedavo vykopávať ľavú, pravú, oboje naraz... No a Barbucha aby ju držal, nech nespadne. Tak nejako som sa jej ale nečudoval. Týždeň dozadu totiž prebiehala bytová diskusia o tom, ako by sme boli veľmi vďační, keby Vendula nedoviedla do bytu ďalšie zvieratá, keďže sa zistilo, že Adina je po kontakte s nimi celá vyhádzaná na rukách. A predstavte si tú debilnú pitevnú správu: Príčina smrti – zabil ju králik. Nie! To nemáme nikto za potreby, tak sme išli za Vendulou s požiadavkou o zastavenie rozširovania chovu. „Neni problém,“ zašvitorila, aby sa zbavila dvoch otravných spolubývajúcich, čo s ňou furt majú len nejaký problém. 15