V LASTNÁ TVORBA
Autor: Barbucha
Kauza Jožko La Cucaracha
„Si ako malé decko!“
TRESK!!! zaplesli sa vchodové dvere.
Hmm, tak takto nejako sa skončila debata medzi mnou a spolubývajúcou Vendulou. Ako som už
spomínal v predchádzajúcej časti, naši spolubývajúci, Vendula a Ládičko, trpia chorobou zvanou
gatizmus – ide o neurologickú poruchu, pri ktorej si postihnutý neuvedomuje absolútnu stratu
hygienických návykov a akúkoľvek pripomienku k ich bordelu berú ako osobnú urážku. Áno,
študentské bývanie vie byť niekedy bezodným zdrojom humorných historiek.
Aby sme pochopili, čo tomu všetkému predchádzalo, musíme sa vrátiť na prvopočiatok celej kauzy
- zhruba týždeň dozadu. Bolo to v časoch, kedy ešte so mnou a mojou priateľkou Adinou bývala len
Vendula, pretože jej cieľavedomý a ambiciózny molodec Ladislav si robil doktorát v Dánsku. Až keď
sa k nám prisťahoval, zistili sme, že tento cieľavedomý a ambiciózny molodec Ladislav je len taký
Ládičko, ktorý tam akurát hral hry na počítači a prdel do stoličky, pretože v skutočnosti je tak šikovný,
že by sa mu človek neodvážil dať ani uvariť čaj, lebo by ho pripálil. Ale to sem nepatrí. Náš dnešný
príbeh je o tom, ako sa táto domácnosť rozšírila o ďalšieho člena. Zvieracieho podotýkam – pretože
dva králiky v panelákovom byte je podľa Venduly málo. Je im určite smutno a zrejme potrebujú
ďalšieho kamaráta. Nemyslite si – zvieratá mám veľmi rád, ale už čo je veľo, to je málo!
Naspäť k príbehu – stalo sa to pred pár rokmi v decembri. Bol obyčajný, chladný večer, keď tu
zrazu došla Vendula domov aj s morčaťom, dovtedy známym ako Jožko, lebo ho predsa nenechá
utratiť, keď je „happy.“ Už si teda nie som úplne istý, či sa volalo Jožko, alebo La Cucaracha, pretože
odvtedy už uplynulo veľa protestov za slušné Slovensko, a náš Jožko La Cucaracha bol jeho novou
milujúcou maminou takmer okamžite prekrstený na „Drž hubu!“ „Nekvič, ty prasa blbé!“ či
„Neznášam ťa!“
Ako to moja Adina zbadala, vytreštila svoje krásne veľké oči, a radšej išla do izby pred tým, než
povie niečo veľmi pravdivé. Išiel som za ňou, a tam som ju našiel ako boxuje od zlosti do vzduchu a
opakuje: „To je taká krava! To je taká krava!“
Neviete si ani len predstaviť, ako humorne to vyzerá, keď vidíte niekoho tak malého rozčuľovať
sa, tak som k nej pristúpil, chytil jej ruky a objal ju. Nečakal som však, že do toho zapojí nohy, a začne
striedavo vykopávať ľavú, pravú, oboje naraz... No a Barbucha aby ju držal, nech nespadne.
Tak nejako som sa jej ale nečudoval. Týždeň dozadu totiž prebiehala bytová diskusia o tom, ako
by sme boli veľmi vďační, keby Vendula nedoviedla do bytu ďalšie zvieratá, keďže sa zistilo, že Adina
je po kontakte s nimi celá vyhádzaná na rukách. A predstavte si tú debilnú pitevnú správu: Príčina
smrti – zabil ju králik. Nie! To nemáme nikto za potreby, tak sme išli za Vendulou s požiadavkou o
zastavenie rozširovania chovu.
„Neni problém,“ zašvitorila, aby sa zbavila dvoch otravných spolubývajúcich, čo s ňou furt majú
len nejaký problém.
15