astrálnych lariev . V očiach ma popálila nová vlna smútku a ľútosti , no nedovolila som im predrať sa na povrch . Pustila som vodu a ošpliechala si rozpálenú tvár . Pripadalo mi to až neuveriteľne skutočné a príjemné , akoby som odrazu vnímala intenzívnejšie .
Myseľ som mala odrazu o čosi jasnejšiu a zmierenejšiu . Iste . Podpíše sa to na mne . Už nikdy nebudem taká bezstarostná ako predtým , ale stále mám pred sebou celý život . Nech príde čo má prísť , zvládnem to !
Zhlboka som sa nadýchla a pokračovala v balení . Do kozmetickej taštičky som naukladala drogériu a tých pár šminiek , čo som aktívne používala . S ešte mokrou tvárou som sa vrátila do izby a taštičku hodila na kôpku oblečenia .
Ren s Jackom sa za tú dobu ani nepohli .
Podišla som ku knižnici , váhavo pohladila robustný chrbát mojej obľúbenej knihy . Brať , či nechať tak ?
„ Pokojne si ju vezmi ." Na Renov hlas som reagovala povzdychom a odvrátila sa od knižnice .
Vedel , že je to môj obľúbený román , každý to vedel . Zamilovala som sa do príbehu samuraja oddaného svojim princípom . Nedokázala som o ňom prestať uvažovať , hovoriť , snívať .
Musashi . Kiežby som mohla byť ako on . Odvážna , silná , bojovná , s vôľou pevnou ako skala , ale on sa vždy postavil na nohy , keď ho zrazili k zemi . Opakovane sa vzchopil , keď sa ho pokúšali zlomiť . Vzdal sa svojej lásky , aby dosiahol svoj cieľ . Bol to veľký muž a ja som iba malá žena , kiežby mi dal niekto návod , ako sa s tým všetkým vyrovnať .
„ Netreba ," odvetila som skôr sebe ako jemu . Posolstvo tej knihy som si niesla v srdci . Jej podpis sa mi teraz väčšmi ako kedykoľvek predtým vynímal na duši a dodával môjmu zlomenému Ja silu .
***
Pobalená som stála v hale a naposledy sa lúčila s miestom , ktoré mi bolo v posledných rokoch domovom . Pohľadom som naposledy spočinula na ohromnom schodisku , umeleckých dielach , starožitnostiach i drevenej podlahe . Pravdou však bolo , že som čakala .
Ibaže nikto neprichádzal , nikto sa so mnou neprišiel rozlúčiť , dať posledné zbohom , zaželať veľa šťastia . Vôbec nikto , a to bolelo .
Odvrátila som sa chrbtom svojej minulosti a chystala sa vykročiť v ústrety neznámej a možno i nebezpečnej budúcnosti , keď v tom ...
„ Chloe !"
Zvrtla som sa späť a uzrela Alice . Ešte vždy sa tvárila zmätene a zarazene , no tentoraz som v jej tvári badala aj úprimné obavy a starostlivosť . Zahrialo ma to pri srdci . Vždy sa o mňa tak veľmi starala . Neustále ma za niečo karhala , no taktiež ma povzbudzovala .
Realitu zatienili spomienky na detstvo – ukladala ma spať , keď ma strážila , a vymýšľala si rozprávky , ktoré nedávali zmysel . Hrali sme sa na záhrade , spoločne piekli koláče ... Dala mi toľko
13