SERIÁL Autor : Raven J . Clark
Inferis : Neprebudená
5 . Posledné zbohom ?!
Nasledoval emocionálny výbuch . Uši trhajúca explózia vzlykov a kriku . Mama sa na mňa vrhla a prudko ma stisla . Jej náruč bola nečakane pevná . Ešte nikdy ma neobijímala s takou silou . Cítila som jej slzy na svojej tvári a vychutnávala si posledné chvíle v jej náručí .
„ Nemusíš ísť s nimi . Postarám sa o to , nejak to zariadim . Nemusíš odísť ," opakovala stále dookola . Zrejme presviedčala skôr seba ako mňa .
„ Ale musím ," oponovala som jej potichu , no odhodlane .
Odtiahla sa odo mňa a zatvárila sa akoby ma naozaj videla po prvý raz . Pohladila ma po líci s až bolestne láskavým výrazom . Jej ruky osušili mokré miesta , no takmer okamžite ich zaplavili nové slzy . Stekali mi po lícach v úctivom tichu . Nevzlykala som , len zmierene prikývla a pousmiala sa , aby som jej dala najavo , že budem v poriadku .
Odrazu sa stiahla , nechala ma tak , a vybehla z miestnosti . Ešte som počula dupot jej nôh na schodisku a tresnutie dverí .
Otec zostal sedieť za svojím stolom . Kĺzal po mne chladným hodnotiacim pohľadom .
Možno vo mne už teraz hľadal nejaký dôkaz démonickej podstaty , hoci ja sama som sa stále cítila rovnako obyčajne a bezvýznamne ako pred týždňom .
„ Dobre ," vyslovil napokon . „ Rozhodla si sa správne , Chloe ." „ Nedal si mi príliš na výber ," odvrkla som , no nevyviedla ho tým z novonadobudnutej rovnováhy .
„ Pretože nemáš na výber . Nikdy si nemala . Clarissa potrebuje čas , aby to prijala , ale bude v poriadku ." V hlase mu znelo jasné presvedčenie , no ja som si tým taká istá nebola . Zostalo mi len dúfať , že tomu tak naozaj bude .
„ Môžeš mi sľúbiť , že sa o ňu postaráš ?" opýtala som sa ho a myslela to vážne .
„ Postarám sa o ňu , ale nebudem ti nič sľubovať . Môj posledný sľub daný démonovi nedopadol k rodinnej spokojnosti . Túto moju výhradu iste pochopíš , až si uvedomíš , čoho všetkého si zo svojej podstaty schopná ." Vstal zo svojho miesta a podišiel ku mne , no stále si udržiaval odstup .
Uvedomila som si , že tomu tak bolo vždy . Nikdy sa ku mne nepriblížil viac , ako bolo nevyhnutné . Nikdy ma ani len neobjal , nepohladil . Prečo som si to nevšimla už skôr ?
„ Chloe ," oslovil ma a získal si tak moju pozornosť , „ ak si nás mala niekedy rada , tak sa sem už nevracaj , prosím ťa o to ."
Uhla som pohľadom a zahľadela sa na vzor drevenej podlahy .
11