Následkom nedostatku informácií si občania budujú podozrenie, že na území Anglicka by sa
mohli nachádzať nemeckí záškodníci. Neskôr si začnú myslieť, že by títo záškodníci mohli dokonca
mať už pred začatím vojny v Anglicku vybudované podzemné základne. Táto teória nie je úplne
konzistentná, keďže hrôzy sa dejú aj mimo vojenských a zaľudnených zón. Jedinou motiváciou
hypotetických záškodníkov by teda mohlo byť šírenie teroru a zasievanie strachu.
Okrem rozprávača vystupuje v príbehu veľmi málo stálych postáv. Prvou je doktor Lewis, ktorý
pozoroval zvláštnu premenu svetielkujúceho stromu. Za Lewisom pricestoval na dovolenku jeho
švagor, pán Merritt, ktorý chcel uniknúť stiesnenosti v jeho domove, no nevedel, že rovnaký strach
panuje aj u Lewisa. Po objavení sa prípadov, v ktorých zvieratá útočili na ľudí, sa činil vedúci pánskeho
diskusného klubu, pán Remnant, a vytvoril teóriu o žiarení, ktoré mení chovanie ľudí a zvierat na
deštruktívne. Z jeho strany zrejme nešlo o prvú konšpiračnú teóriu, keďže sa podobným
teoretizovaním bavil dlhodobo.
Kvôli zjavnému nebezpečenstvu si ľudia navykajú cestovať v skupinách. Tiež si zvykajú na to, že
do niektorých zón ich nepustia vojenské hliadky, ktoré strážia len pre rozkaz samotný – bez
akéhokoľvek vysvetlenia od velenia. Zdá sa, že úrady nielen mlčia o početných úmrtiach, ale nevedia
im ani predísť a nerozumejú ich príčine.
Strana 91: -„Kapitán mi řekl,“ bručel desátník, „v případě jakýchkoli nesnází okamžitě střílejte. Zeptal
jsem se ho, na co máme střílet. Na nesnáze, odpověděl mi, a více jsem z něho nedostal.“-
Pochopiteľne, najzaujímavejšou udalosťou je posledná, v ktorej bola celá rodina obliehaná vo
vlastnom dome spolu s jedným nájomníkom. Tento nájomník zanechal po sebe denník písaný v stave
vysilenia, zmätených halucinácií a dehydratácie. Po tomto poslednom minipríbehu prichádza
vysvetlenie záhady.
Negatíva:
Keďže príbeh je rozdelený do vyšetrovania rôznych postranných udalostí, necítil som z knihy také
napätie, aké majú knihy s jedným hlavným hrdinom, ktorý je sám ohrozený. Dokonca som si neužil
ani imaginatívnosť, ktorá je obvykle súčasťou žánru weird fiction. Tieto dve negatíva boli pre mňa
dosť výrazné, a kvôli tomu je moje hodnotenie knihy nižšie, ako jej dávajú iní čitatelia. Menším
negatívom je zvláštne, až moralizátorské vysvetlenie záhady.
Pozitíva:
V kontexte, v akom je príbeh napísaný, sa mi páčilo, že rozprávač zatajoval svoju identitu. Najprv
to pôsobilo, akoby odhalil zakázané poznanie. Vytúžené napätie som však vnímal až v poslednej časti
knihy, tj. v príbehu obliehaných obyvateľov domu. Knihu je dobré čítať skôr ako detektívku, vypisovať
si fakty o jednotlivých udalostiach a navrhovať svoje teórie o tom, čo by mohlo byť ich príčinou.
Na začiatku knihy je niekoľko tmavých, atmosférických ilustrácií, ktorých autorom by mal byť
Jakub Grec. Ďalším pozitívom je, že preklepy som videl len dva, čo je na „dnešné pomery“ málo.
Priznávam, že som nerozumel, prečo boli v diele spomenutí Huni – nešlo o prekladateľskú chybu, a
tak som dobové prirovnanie Nemcov k Hunom iba tušil. O nejaký čas po prečítaní knihy som sa
dozvedel, že takto Nemcov volali vojaci Dohody.
25