TÉMA MESIACA Autor : Tomáš Béník
Kvitnúca nádej
Človek , pozri sa na tú pustinu ! Ohňom zničenú , morom zbedačenú ... Kde si zlé sily vystrojili hostinu , čo trvá už veky , takú krutú , neriadenú . Zima ju prikryla na čas bielou perinou . Z ľútosti ju chráni pred bezbožnou zverinou , no tá hoduje ďalej , aj keď možno menej ...
Až jedného dňa zasvietilo viac . Prinieslo viac svetla a menej snehu . A človek , koniec hrôzy chtiac , pocítil v sebe čosi ako nehu . A čosi ako nádej ...
Úbohá zima sa omylom tiež k nim pridala . Chcela len dobre , no priniesla krutosť mrazu . Najradšej by všetko ešte raz začala . Všetko dobré , čo je zlé , chce byť dobré zrazu .
Biele kvietky vzišli z ničoho . Malé snežienky , symbol konca zimy . Že sa už nič nezmení , nenapadne nikoho . Každopádne je už nutná zmena klímy k lepšiemu ...
Málo svetla , mnoho tmy , aby málo sĺz pri pohľade vo svetle vzniklo .
Ukázali , že nádej , na ktorú sa prestalo veriť , stále funguje ...
Snáď ešte zlé nie sú všetky sny . Aj slnko občas na tento svet bliklo . Asi aby sa naň nezabudlo ...
7