jej nebolo moc dobre . Skrátka tam bol ten človek , ktorý sa tváril kamarátsky . Teraz z neho nevedela vôbec čítať . V tvári mal psychopatický výraz , ako keby ani nevedel , čo robí . Oči sa mu aj v tej tme leskli a vyzeral , že nepozerá na ňu , ale niekde až za ňu , do inej reality . V rukách držal veľký pahýľ od polámaného stromu . Celú si ju premeriaval tým nezdravým pohľadom . Keď zdvihla ruku a chcela niečo povedať , nedal jej šancu .
Jeho švih bol prudký a silný . Polámanú ruku na niekoľko častí si ešte stihla uvedomiť . Tá bolesť bola neuveriteľne ostrá . Ruka jej padla k telu ako zhnitá kopa zemiakov . Posledné , čo videla , boli jeho oči . Žiarili neuveriteľným psychopatickým atakom , z ktorého sa dalo vyčítať iba jediné : umrieš .
Snehulienka bola citlivá a nežná osobnosť . Z jeho hnusného a šialeného pohľadu stihla vyčítať omnoho viac . Boli to pocity a emócie , ktoré nikdy nedal najavo . Možno to bol ten bod , kedy človek umiera a odrazu sa mu všetko otvorí . Možno to bol ten bod , kedy si uvedomila , kto vlastne s ňou išiel , keď jej bolo zle . Ale sama sebe si hovorila , keď jej pahýľ prerazil ľavú stranu tváre , že to nemôže byť až tak zlé . Vtedy , akoby sa spojila s tým hnusným násilníkom , začala ju bolieť duša . Ako keby ten človek , krásny navonok , ale zhnitý zvnútra , ju prišiel varovať . Raz a navždy . Prvý a poslednýkrát . Bola krásna , bola možno až márnotratná , bola ... obdivovaná , uctievaná . Snehulienke sa v jednej sekunde prepojila myseľ s násilníkom . Ucítila , ako horúci šíp , jeho bolesť , ucítila chlad jeho hanby a týrania , ucítila elektrinu z detstva , z výchovy a kamarátov , ktorých vlastne nikdy nemal .
Ucítila Smrť , a podala si s ňou ruku . Keby ešte žila , povedala by , že to bol zaujímavý zážitok . Smrť vôbec nie je chladná . Jej podanie ruky bolo práveže príjemné a bezbolestné .
No a čo sa stalo s tým psychicky nevyrovnaným blbom ? Toš nič . Takých ľudí behá po svete mnoho . A on je jedným z nich . Je to smutné , ale možno z tej bolesti , ktorú kedysi zažil , alebo z toho chladu , ktorý ho stále ovieval , možno preto je taký ... taký hnusný vrah . A možno preto , že stratil ženu , ktorá mu zobrala aj dieťa , sa zameriava práve na mladé ženy . Ktovie . Ľuďom do hlavy nevidíš . A čítať vrahov je fakt ťažké .
Takže Snehulienka si tak leží , sneh sa topí . A náhodný okoloidúci jej telo hlási polícii .
Lenže Snehulienkou už nie je . Na tom krásnom bledom tele začali - len tak z ničoho nič - rásť snežienky . Od toho dňa ju , nebohú , nikto inak nenazval .
Snežienka .
4