V LASTNÁ TVORBA
Autor: Elizabeth
Vnútorná explózia
22:35
Zazerám na čas svietiaci na displeji. Zatváram oči, no hluku neviem uniknúť. Svoje dlane
rozohriate teplom postele prikladám na uši, aby som nepočula. No ani to nezabráni existencii ničiteľa.
22:38
Zatváram oči. Občas sa tmy bojím, ale dnes sa za ňu modlím. Kiežby šlo lusknúť prstami a
zmiznúť. Rozpustiť sa v časopriestore na milión neviditeľných čiastočiek, a opäť sa zhmotniť niekde
úplne inde. Mimo tento svet. Mimo reálny svet.
Ibaže chcem zabrániť viditeľnosti seba samej a moja možnosť teleportácie bola mimo dosahu.
Zápisník ležal na stole, dlho nedotknutý. Ktovie, či by som vôbec dokázala zaplniť riadky. Pero
bolo vypísané, a tak mi nezostalo nič iné, len čeliť svetu.
I tak by bolo neskoro.
22:40
Cítim sa ako ten zápisník z písacieho stola. Ale ten, čo do mňa písal, na pero tak veľmi tlačil, že
mám deravé stránky. Som zápisník, do ktorého sa písalo od konca. Od budúcnosti. A v tejto chvíli je
tá všetka budúcnosť tu, pero prebodáva ďalšiu stránku.
Myslela som, že písať dokáže každý.
Ale dnes som pocítila, že zápisníky to nemajú ľahké. Ak niekto tlačí tak, ako môj pisateľ. Všetky
obrazce môjho strachu, ktoré mali byť pochované v riadkoch s vierou, že sa nenaplnia, sa prebudili.
Akoby do mňa bodalo tisíce pier.
21