však, k tzv. tradičným médiám (napríklad Pravda, SME) následkom spomínaných faktorov
a digitalizácie informácií, k týmto médiám pridali tzv. alternatívne médiá (u nás Zem a vek či
protiprudu.org).
Tieto alternatívne médiá veľmi radi a veľmi často hovoria, že vlastne žijeme v totalite, citujú Orwella,
hlavne jeho myšlienky ohľadom Ministerstva pravdy a manipulácie. V týchto časopisoch, stránkach
alebo aj vo videokomentároch sa môžete dozvedieť, že pápež si buduje armádu, ovládajú nás tu židia
a Hitler vlastne nezačal vojnu.
Z tohto hľadiska je umelecké, až démonizovanie médií viac než oprávnené. Médiá nám totiž podávajú
obraz o spoločnosti. Tento obraz je často fabrikovaný nie s ohľadom na pravdu, ale na predaj,
spoločenskú objednávku. A čo najlepšie predáva? Šok, strach a tajomnosť. Preto už cez pol storočie
koluje v spoločenskom vedomí celého sveta teória, že pristátie Američanov na mesiaci v roku 1969,
bolo vlastne natočené na vojenskej základni v púšti.
Táto teória bola a je opakovane vyvracaná žurnalistami, vedcami a celým intelektuálnym spektrom
vôbec, ale stále koluje po internete, stále má popularitu.
Ale aby som chybne nepolarizoval. Ani tzv. tradičné médiá nemajú monopol na pravdu, aj keď sú
považované za dôveryhodnejšie. Napríklad: spomínaný denník Pravda, sa nedávno pustil do
súčasného prezidenta Kisku za to, že včas nezaplatil dane. Novinár ho usvedčil na základe informácií,
ktoré následne daňový úrad označil za nepravdivé a zavádzajúce. Nikto nie je neomylný a všetci
klamú. Klamú? Nie. Všetci hovoria pravdu, ale nikdy nemožno povedať celú pravdu.
Čo teda robiť? Ak sme teda preukázali absolutizujúcu moc médií ako takých a ich vládu v oblasti
myslenia, ktorá môže byť démonizujúca, ako sa k tomu postaviť? Máme snáď zanevrieť na civilizáciu
a utiecť do divočiny, aby sme neboli manipulovaní?
Nie, je tu cesta ako sa spriateliť s Veľkým bratom. Cesta, ktorú podľa mňa implicitne navrhla aj
spomínaná umelecká kritika, je cesta kritického myslenia.
Prosím, nezívajte. Viem, že kritické myslenie je pojem toľkokrát skloňovaný až sa z toho jed nému
chce zívať. Je však celkom problematické určiť, čo to vlastne je. Väčšina učiteľov a poučiek, ktorí chcú
kritické myslenie nejak stabilizovať a zachytiť povedia, že kritické myslenie je schopnosť overovať si
fakty.
Samozrejme, majú do istej miery pravdu. Dá sa však namietať, že táto schopnosť nevyžaduje ani tak
nejaké hodiny výučby v škole ako prostý čas čitateľa, ktorý si chce overiť informáciu. Navyše, dnes
žijeme v tzv. postfaktickej dobe, to znamená, že k väčšine informácií sa dá nájsť protichodná
informácia. Napríklad k informácií, že za útokom na dvojičky stáli teroristi, sa dá nájsť proti-
informácia, že Američania si vlastne dvojičky zhodili sami. A keď aj profesionálne médiá robia chyby,
komu vlastne veriť?
27