ponorilo do prachu a dymu. Počul krik a plač ľudí. Cítil kovový zápach a videl ľudí. Zvláštne. „Smrť je
vlastne tichá”, pomyslel si a hrdo sa vystrel. Spravil to, čo bolo potrebné. Spravil to, čo bolo správne.
Otočil sa na päte a odišiel.
Klára
„Mal na sebe hnedú mikinu. Bol to mladý človek. Asi tak ako ja, aspoň tak vypadal. Hnedé vlasy,
jemné črty tváre, pekný muž,“ povedala a zadívala sa na seba v zrkadle. Ruku aj nohu jej museli
nakoniec amputovať. A tvár mala zohavenú. Polku tváre mala dorezanú. A jedno oko bolo slepé. V
priebehu niekoľkých sekúnd stratila svoj život. Stratila všetko, na čom celé tie roky makala.
„Len sa upokojte,“ povedal jeden z vyšetrovateľov, „máte čas.“
Klára si utrela slzy z tváre a pozrela na nich, „bol vyšší odo mňa. Asi o hlavu. Na zem položil tašku, a
potom zmizol. Vtedy na mňa zakričala kamarátka, tak som išla za ňou. O pár sekúnd nás zasiahol
výbuch. Cítila som strelný pach, alebo niečo také. Neviem to popísať. Ako keď je ohňostroj. Myslela
som si, že sa niečo pokazilo na námestí a ohňostroj bol pokazený. Nevedela som, že to bol atentát,“
zašepkala.
Stále nemala v poriadku hlasivky, a tak musela šepkať.
„Chytíme ho,“ povedal jeden z mužov.
Klára prikývla a znova pozrela na seba. Mala väčšie šťastie ako žena, ktorej odtrhlo ruku. Zomrela.
Zomrela na nejakú zrazeninu. Klára to nechápala. Kto by chcel, aby ľudia zažili takýto Nový rok
výbuchom. Znova sa rozplak ala.
„Upokojte sa,“ povedal znova vyšetrovateľ, „bude to dobré.“
Klára znova automaticky prikývla, aj keď tomu sama neverila.
Joey
„Do riti,“ zavrčal.
Vedeli o ňom. Niekto ho identifikoval, a jeho nariadený mu prikázal zmiznúť. A teraz má za sebou
FBI a políciu.
„Úžasné,“ zašomral a znova pridal plyn, „nenechám sa chytiť.“
Zrazu započul výstrel, a jeho auto sa stalo neovládateľným. Niekoľkokrát sa potočil a skončil mimo
cesty. Auto sa ocitlo na streche, a zastavilo pár centimetrov od kmeňa stromu.
Joey pomaly vyliezol z auta.
„Vzdajte sa,“ zakričala polícia.
Joey vytiahol zbraň a ozvali sa výstrely.
11