predtým mi jedna raketa namiesto do vzduchu vletela do záhrady a tam vybuchla, ale to bolo dané 6
Posledná oslava blížiaceho sa Nového roku sa začínala celkom normálne. Prišli rodinní príslušníci na návštevu, v pohodlí sa jedlo, popíjalo, veselilo. Ja som si nachystal muníciu, ukrytú pod posteľou, a pretože sú na každej zápalnici ochranné štuplíky alebo nálepky, všetku ochranu som odstránil a pyrotechniku nachystal tak, aby som už v čase bojov mohol okamžite strieľať. Vonku som si ešte pred začiatkom osláv nachystal odpaľovaciu rampu na špeciálne rímske sviece, čo bola vlastne krátka, širšia vodovodná rúra. Zapichol som ju do rozbahnenej zeme na záhrade nášho domu. Horšie to ale bolo s rampou na kompakty, čo sú krabice, ktoré po zapálení vystrelia od 8 až do 100 a viac rán, toto záleží podľa druhu kompaktu. Ako rampa tu slúžili dve malé latky, ktoré som položil vedľa seba. Pôvodne som to chcel položiť tiež do voľného priestoru záhrady. Na každom kompakte to predsa bolo jasne napísané. „ Položiť do otvoreného priestoru atď.“ Bla bla bla... Kto by to furt čítal... Veď to poznám. Zapáliť, zdrhnúť do bezpečia, a potom sa len pozerať na tú krásu. Pri tej druhej rampe nastal problém. Keďže zima bola taká krutá, že som po záhrade behal v mikine, bola záhrada po dažďoch tak zablatená, že som sa až po členky zabáral do pôdy. Takže takto to nešlo. Preto som dostal spásonosný nápad. Umiestnim rampu na betónový chodníček cez záhradu! Ale tu nastal ďalší problém. V jednom bode bol priestor okolo chodníka obmedzený šopou a veľkou kopou dreva, a smerom ďalej tu rástli jablone. Pekný bod na odpálenie bol až na konci chodníka, lenže dosť blízko susedovej chaty. A pri predstave, že sa pri odpale určite niečo pokazí... Behal som po záhrade asi desať minút s dvoma latkami hľadajúc riešenie z tejto šlamastiky. Nikde inde ako na záhrade sa odpaľovať skrátka nedalo! Tak som nakoniec položil svoju „ rampu“ pri šope, zabúdajúc na „ otvorený priestor“. Po oslavách prišla polnoc, a „ vojnová zóna“ fungovala naplno. Háčik bol ale v tom, že nebolo takmer nič vidieť. Všetko pokryla hustá hmla. Už druhý Nový rok za sebou. Tentoraz som ale nemal nervy, pretože aj minulý rok bolo vidieť minimálne našu pyrotechniku. A keďže som spomínal, že niektorí susedia začali páliť aj tri hodiny pred Novým rokom, bol som pokojnejší ešte viac, pretože aj ich streľbu bolo celkom dobre vidieť. Paľbu som začal špeciálnymi rímskymi sviecami, ktoré namiesto len vystreleného svetielka, vystrelili strelu do úctyhodnej výšky, a spôsobili krásne explózie. Potom prišli na rad „ mínomety“, čiže tuby na plastových podstavcoch, ktoré po zapálení vystrelili guľu do ešte väčšej výšky, a spôsobili ešte väčšiu a krajšiu explóziu. Všetko som to odpálil buď z rampy na rímske sviece pri chodníku, alebo potom priamo z chodníka pri šope. No a potom prišli na rad „ kompakty“. Už ani neviem, ako sa volal ten prvý kompakt, ktorý som odpálil. Videl som x-krát na internete, ako by samotné efekty mali vyzerať, aj som čítal, v akom poradí by mali vyjsť, no aj tak som v ten moment na to zabudol. Prvé výstrely vyšli v pohode. Po jednom. No potom prišla chvíľa, keď kompakt vypálil štyri strely naraz. Vtedy sa to peklo začalo. Úzky priestor spôsobil, že strely nevyleteli nahor, ale odrazili sa od stien šopy, a rozdelili si mňa a strýka v rámci striel na polovicu. Keďže po prvej štvorke vyletela ešte jedna, mne teda pripadli štyri strely a strýkovi tiež. Z prvej salvy ma jedna rana trafila priamo do chrbta a explodovala. Doslova ma predtým naháňala po chodníku! Ostatní diváci, teda členovia rodiny, sa rýchlo ukryli. Z druhej salvy mi vybuchla strela priamo pri topánke. Toto sa mi ešte nikdy nestalo... Vždy všetko prebehlo v najlepšom poriadku. A teraz takáto havária. No dobre, rok
predtým mi jedna raketa namiesto do vzduchu vletela do záhrady a tam vybuchla, ale to bolo dané 6