8
VLASTNÁ TVORBA Autor: AZI
Nový rok inak
Klára
Ticho a zmätok. Zmätok a bolesť. Klára nechápala, čo sa okolo nej deje. Zrazu sa okolo nej začal hrmot. Ľudia plakali, kričali, bedákali. Vedela, že leží na chladnom betóne, a okolo nej sa víri prach. Snažila sa pospájať si jednotlivé chvíle. Chvíle predtým, ako toto celé začalo. Nevedela, ako dlho ležala na zemi. Nevedela, či vôbec niekto vie, čo sa tu teraz stalo. Snažila sa podoprieť lakťami, a rozhliadnuť sa dookola. Ale bola slabá. Ruky sa jej triasli a hlava stále neprijímala, čo sa stalo. Zahľadela sa na oblohu, ale cez hustý dym a prach nič nevidela.
„ Nebojte sa,“ započula mužský hlas vedľa seba, a niekto sa jej dotkol. „ Bude to v poriadku.“
Klára na neho pozrela, ale toho muža nepoznala. Automaticky prikývla, aj keď stále nechápala, čo sa deje.
„ Len pokoj,“ znova povedal a vedela, že s ňou niečo robí. „ Som pokojná,“ zašepkala, „ som pokojná,“ zopakovala znova. „ Len pokoj,“ znova ju chlácholil.
Klára otočila hlavou na jednu stranu. Videla ženu. Mŕtvu ženu. Časť tela jej chýbala. Klára sa striasla, a pohľadom znova zablúdila k mužovi. Muž vyzeral v poriadku.
„ Budete v poriadku.“ Klára len automaticky prikývla. „ Čo...?“ spýtala sa, ale muž na ňu nehľadel. Nepočul ju. Dotkla sa ho, a chlap na ňu pozrel. „ Už tu budú, nebojte,“ znovu zašepkal.
Zrazu vstal a odišiel. Jediné záchranné lano odišlo. Klára pozrela na druhú stranu. Sedela tam stará žena, ktorá plakala. Chýbala jej ruka. Jedna celá ruka jej chýbala. Prečo jej nikto nepomôže? Prečo im niekto nepomôže? Zrazu ju zodvihli silné ruky a položili ju na nosítka.
„ Tá žena,“ začala kričať Klára a snažila sa bojovať, aby ošetrili staršiu ženu. „ Kritický stav,“ zakričal niekto. Klára zrazu stratila vedomie.
***
8