do niečoho teplého a pevného . Pred pádom ma zachránili dve silné ruky , ktoré ma vtiahli do izby . Zmätene som sa rozhliadla a zbadala Jacka . „ Prosím , nekrič . Ja ...“
Vykríkla som , skôr od prekvapenia ako od strachu , ale ten sa tiež nedal zahanbiť .
Jack ma pohotovo schmatol a rukou mi prekryl ústa , nohou kopol do dverí a tie sa s nešťastným žuchnutím zatvorili . Váhou svojho tela ma oprel o stenu a kompletne znehybnil . Odrazu som bola bezmocná , nemohla som sa hýbať , kričať a i kyslíku sa mi akosi nedostávalo . Chvela som sa a vydesene kňučala do jeho dlane . Cítila som jeho dych , ako sa mi elektrizujúco obtiera o ušný lalok .
„ Prosil som ťa , aby si nekričala ,“ zašepkal .
To ma vytrhlo z môjho zahlteného systému zmyslov , ktoré sa snažili spracovať priveľa podnetov . Zahniezdila som sa v snahe oslobodiť , no jeho zovretie bolo na môj vkus až príliš precízne . Odtiahol sa , a tak som mala možnosť vidieť mu priamo do tváre . Kamenná maska , ktorá na nej donedávna spočívala , sa roztrieštila , a predo mnou stál ten istý chlapec , ktorý nám chodil domov vyjedať sušienky . Díval sa na mňa smutnými čokoládovými očami a prehovoril : „ Neublížim ti . Ja nie som ten , koho by si sa mala báť . Tak už nekrič , prosím ťa o to . Dobre ?“
Horlivo som prikývla , aj keď som v sebe stále cítila podvedomé nutkanie vziať nohy na ramená , alebo skríknuť z plných pľúc .
Jeho ruka zmizla z mojich úst a zovretie povolilo . Nebola som však schopná pohybu , a tak som stále zotrvávala v akejsi desivej strnulosti .
Jack ustúpil a nervózne si prehrabol zvlnené vlasy . „ Naozaj neviem , kde by som mal začať .“ „ Čo keby si začal od začiatku ,“ navrhla som . „ Od začiatku ...“ uškrnul sa , „ kiežby to bolo také jednoduché .“ „ Tá vec . Čo to bolo ?“ nadhodila som s túžobným výrazom na vystrašenej tvári . Pravda , túžila som len po nej . „ Astrálna larva . Démon služobník . Nepríjemný , no obyčajne nie veľmi škodlivý tvor .“ Zachichotala som sa , ani neviem , kde sa to vo mne vzalo . „ Démon ?“ „ Démon ,“ potvrdil Jack absolútne vážne .
Smiech ma prešiel , lebo spochybniť fakt , že som videla niečo paranormálne sa poprieť nedal . „ Šiel po mne ?“
„ Áno .“ Znel úprimne , a to som mu mohla pripočítať jedine k dobru , nech už to znelo akokoľvek bizarne . „ A čo chcel ?“ „ Teba .“
Znelo to tak definitívne . Mňa ? Prečo by chcel nejaký démon práve mňa ? „ Prečo ?“ opýtala som sa napätá od zvedavosti i podvedomého strachu z neznáma .
„ Lebo si Neprebudená ,“ odhrnul si vlasy z čela a sadol si na peľasť postele . „ To si aspoň myslím . Iné vysvetlenie na teraz nemám . Musím sa o tom porozprávať s Renom .“
23