aj oči. Pamätáš? Chcela si, aby sa dostavili na tvoje narodeniny. Pamätáš? Potom sme sa my dvaja
vytratili. Skončili sme na toaletách. Tá noc. To, ako si to robila,“ Alex sa celý zachvel.
Na tele mu vystúpili zimomriavky a vzrušil sa nad tou krásnou spomienkou.
„Zastavím ťa,“ povedal prísne Sára, „ja som na tom večierku nebola.“
„Čože?!? Jasné, že bola.“
„Nie nebola!“ zvýšila Sára hlas, „ty a ja sme nikdy neboli na mojom pracovnom večierku. Neviem,
o čom hovoríš. Ale viem jedno. V ten večer si ma podviedol,“ dodala tvrdo.
Sára sa postavila na vysoké topánky a prešla ku skrini, odkiaľ vybrala kufor.
„Čo, teraz, robíš?“
„Odchádzam. Mal si celý rok na to, aby si mi to povedal. Ale ty nie. Stavím sa, že si bol zase pod
vplyvom drog a alkoholu. Mám toho dosť. Vraciam sa späť do svojho bytu.“
„To nemôžeš,“ povedal Alex rýchlo a priskočil k nej.
Bolo z neho cítiť pivo a tvrdý alkohol, z ktorého Sáre skrútilo žalúdok. „Daj mi pokoj,“ povedala,
a do kufra nahádzala svoje veci.
„Nemáš všetko,“ zavrčal a strčil do kufra, ktorý sa rozletel po celej miestnosti.
Sára mykla plecom a vypochodovala z bytu.
Sára odomkla dvere svojho bytu a privítala ju jemná vôňa pečeného mäsa. Unavene si vyzula
vysoké topánky a oprela si hlavu a zavesený kabát. Voňal mužnou korenistou vôňou a upokojoval jej
rozhádzané vnútro. Jej bolesť. Samozrejme, že si sa ten večierok pamätala. Nevedela však, že Alex ju
tam podviedol. Sarkasticky sa usmiala do kabátu. Veď aj ona jeho. Mal pravdu. Obdivovala tú kapelu.
Ale nie ženu za bicími. Ale speváka. Lídra kapely. Krásneho blonďavého chlapa. S čiernymi očami, od
ktorých žiadna žena nedokázala odtrhnúť oči. Sledovala jeho úzke jemné pery, ktoré chcela ochutnať.
Pokrútila hlavou.
„Čo sa stalo?“
Zodvihla hlavu od jeho kabátu a pozrela mu do očí. „Je koniec,“ pošepkala.
„Koniec? Nakoniec si to dokázala?“
Prikývla a nechala, aby ju vzal do jeho mocného náručia. Milovala, keď jej umožnil, aby sa cítila
slabá a pritom silná zároveň. Milovala jeho dych na svojom tele. Jeho vôňu, keď sa miešala s tou jej.
Milovala to a nechcela sa toho nikdy vzdať. Cítila niekedy niečo podobné pri Alexovi? Odpoveď vedela.
Nikdy.
„Ako to zobral?“
Mykla plecami. „Ja. On,“ smutne sa zasmiala, „v ten večer ma tiež podviedol. Bol taký spitý a
zdrogovaný, že si to asi pomýlil,“ zahrmela.
„Poď. navaril som nám večeru. Všetko mi povieš.“
„Nie je o čom. Zbalila som sa a odišla.“
7