Abdon 12/2019 Abdon 12_2019 | Page 8

T ÉMA MESIACA Autor: AZI Začiatok „Pamätáš sa na tú party?“ Zakričal Alex smerom do kúpeľne a vyzliekol si rifle, ktoré nechal na dlážke. „Boli sme tam obaja. Ja som mal na sebe rifle s tričkom a bomber mikinu. A ty si mala tie obtiahnuté dlhé šaty. Mala si zapletené vlasy. Nebolo to tak dávno. Pred rokom, ani nie,“ dohovoril. Vykukla z kúpeľne a znudene na neho pozrela. Nakoniec však pokývala hlavou. Dlhé ryšavé vlasy mala, Sára, vypnuté do hustého drdola, a na pery si nanášala rúž vo farbe vlasov. „Nepamätám,“ prehodila nakoniec. „Ale no tak,“ povedal ako dieťa. Počula ako zavŕzgala posteľ, a ona sama pre seba si otrávene povzdychla. „Tak ti ho pripomeniem,“ povedal Alex. „Bol to ten tvoj pracovný večierok,“ začal Alex. „Večierok bol vo veľkom komplexe. Komplex obsahoval záhrady a vnútorné priestory. Záhradou sa šírila vôňa kvetinového záhonu a byliniek, ktoré sa akoby prebúdzali do života. Rozvoniavali. Jemne som sa dotkol tvojej ruky a bola studená ako ľad. „Stále si nahnevaná?“ spýtal som sa ťa, keď si ruku odtiahla a vydala si sa smerom k hlavnej budove. Už pri vstupe nás vítal tvoj šéf. Mal také tmavomodré sako. A vlasy mal čerstvo ostrihané. Nevedel som, že máš takého mladého šéfa. Ale ty si ma len sucho predstavila. Menom. Nepovedala si, že som tvoj priateľ,“ Alex mávol rukou. A Sára medzitým vyšla z kúpeľne. „Nič mi to nehovorí,“ povedala Sára a začala si vyberať topánky. Alex nervózne vyfrkol: „ako si to nemôžeš pamätať? Možno preto, že si celý čas len nervózne dupala nohou o podlahu. Možno preto, že namiesto toho, aby sme si zatancovali my dvaja, tak si išla s inými. S kolegami,“ povedal drsne. „Mohli sme si to tak užiť.“ „Neviem, o čom hovoríš. Je to dôležité?“ „Áno je. Lebo ti chcem povedať, že vtedy tá noc bola jedna z najkrajších v mojom živote. Bez ohľadu na to, že si bola na mňa naštvaná. Vážne si to nepamätáš?“ Znova pokýval hlavou. „Tak budem pokračovať,“ povedal smutne a sklonil hlavu, „tvojho šéfa asistentka, počkaj ako sa len volala, Sofia? Áno, bola to Sofia. Blondína s dlhými nohami. Mala na sebe tie najčervenejšie šaty. Boli sme s ňou aj s tvojím šéfom pri stole, a ešte zopár kolegov. Všetci ťa chválili za tvoje šaty. A vlasy. A mali pravdu, bola si taká krásna. Taká príťažlivá. Tvoje telo bola ako jedna báseň. Bola si nádherná. Aj keď si sa na mňa mračila. Mala si tie najrozkošnejšie vrásky na čele, aké som kedy na tebe videl. Bola si naozaj krásna. Večer sa rozbiehal. Stôl sa prehýbal pod jedlom a pitím. Parket praskal vo švíkoch, keď na pódium vyšla mladá rocková kapela. Boli piati. Súrodenci. Boli asi v našom veku. Ešte si obdivovala ako jedna z nich, tá mladá, hrala na bubny. Bola nižšej postavy, ale chudej. Tmavé vlasy 6