A takto to pokračovalo asi do druhej nadránom, keď hrali samé odrhovačky a Natália sa už stihla
dôverne zoznámiť s chuťou pier toho chlapca, čo nám zaplatil pitie. Sledovala som ju, stále sediac na
tom istom mieste. Tancovali spolu, bozkávali sa.
A mne...
Mne bolo ešte viac mizernejšie, hoci som dúfala, že s pribúdajúcim alkoholom v krvi mi bude
veselšie a budem sa vedieť smiať.
Omyl.
Poháriky som už ani nepočítala. Hlava sa mi motala a cítila som sa ako na obláčiku. Fyzicky.
Psychicky som sa cítila, akoby ma prešiel parný valec.
O pol tretej som vstala zo stola a rozhodla sa ísť nadýchať čerstvého vzduchu. Vyšla som von pred
bar a sadla si na obrubník. Až potom mi došlo, že som vo vnútri nechala svoju zimnú bundu a že
vonku husto sneží.
Toľko rokov nesnežilo pred Vianocami, pomyslela som si a natiahla dlaň. Dopadlo na ňu niekoľko
vločiek a vo svetle pouličnej lampy som ich sledovala, ako sa pomaly strácali.
Chcelo sa mi plakať.
A tak som plakala. O pol tretej ráno, pred barom, uprostred hustého sneženia. Netušila som, ako
dlho tam trčím, ale za ten čas som premrzla na kosť. Sveter, ktorý som mala na sebe bol mokrý do
nitky.
Sedela som na obrubníku, hlavu vloženú v dlaniach a plakala.
Bezdôvodne. I z mnohých dôvodov.
Po dlhšom čase som sa pokúsila vstať, no zatočila sa mi hlava a spadla som. Ucítila som ostrú
bolesť nad pravým okom, kde sa moja hlava dotkla drsného obrubníka.
Potom nastala tma.
Ako z hustej hmly sa nado mnou vynorila čiasi tvár. Nevedela som, kto to je. Hľadel na mňa a
mykal mnou.
„Vnímaš ma?“ pýtal sa. Nechápala som, čo sa deje. Chcela som niečo povedať, no namiesto toho
som na líci pocítila stekajúcu slzu.
„Ako sa voláš?“ spýtal sa ďalšiu otázku.
„L-Lívia,“ vyjachtala som a snažila sa spamätať. No i tak ma stále obklopovala hmla.
„Lívia, musíš ísť do nemocnice, máš dosť zranenú hlavu,“ povedal a jeho hlas znel ustarane. Ale
bol to veľmi príjemný hlas. Až som sa v ňom topila.
„Čo... čo sa stalo?“
„Spadla si. Šiel som okolo a našiel som ťa tu. Bola si v tom bare? Máš niekde bundu?“
„Čo tam je?“ pozrela som na svietiacu ceduľu baru.
„Nejaký vianočný večierok, asi. Nebola si tam?“ pýtal sa.
13