Z Hrabušíc sme sa presunuli do vedľajšej dediny Betlanovce, kde sa nachádza renesančný kaštieľ.
Žiaľ nie je k nemu prístup a môžete si ho pozrieť spoza plota. Ide však o unikátnu stavbu. Je to prvá
panská rezidencia s potlačenou obrannou funkciou na našom území. Určite si ju všimnete aj z diaľky,
pretože ma ozdobnú atiku (korunky). Smerom na Spišský Štiavnik narazíte pri ceste na renesančný
kaštieľ (Spišský Štiavnik - Kaštieľ). Po pravej strane sa honosne vyníma a láka ísť dnu. Žiaľ, ani tu
nepochodíte. Z jednej strany sa však dá obísť. Nájdete tam kaplnku Zvestovania Panny Márie. Cez
cestu sa nachádza park s jazdeckým klubom koní. Po parku je možné sa poprechádzať. Oba kaštiele
sú dôkazom toho, ako sa dá premrhať potenciál. Smerom späť sme sa ešte zastavili v Spišskom Štvrtku,
ale vzhľadom na prebiehajúcu omšu sme si známy Kostol sv. Ladislava pozreli len zvonka.
Večer sme sa pri prechádzke Smokovca snažili naďabiť na Smokoveckú kyselku, ktorú sme mali
vlastne neďaleko. Ale počas nášho objavu sme omylom vyrušili líšku, takže pri naberaní vody to bol
celkom adrenalín. Aby si z nás náhodou niekto nechcel spraviť večeru.
Nasledujúci deň sme sa už len zbalili, rozlúčili sa s Tatrami a povedali si, že ešte prídeme.
Slavkovský štít sa predsa nezdolá sám.
Cesta do Orlového
Po ceste sme sa zastavili vo Važci, kde sa nachádza Vojenský cintorín. Bol dobudovaný v roku 1998
a je na ňom pochovaných približne 6 500 nemeckých vojakov. Má rozlohu 2,5 ha a keď ste tam, akosi
si uvedomujete, o čom tá „vojna“ je (úvodzovky sú schválne). Ja osobne neobľubujem tieto vojenské
veci a na tom cintoríne som si to zase raz potvrdila. Toľko vyhasnutých životov. Keď si po ňom
prejdete a ste aspoň trochu empatickí, tak pochybujem, že sa nezamyslíte nad tým všetkým. V areáli
sa nachádza aj zoznam mien, cez ktorý sa môžete prelistovať. A možno zistíte, že je vaše priezvisko
podobné tomu napísanému.
Po návšteve cintorína sme už putovali do poslednej dovolenkovej destinácii. Orlové.
Važec 2x
21