z jeho úst , stali sa jeho prirodzenou súčasťou , a to , aký bol do tohto dňa , akoby zmenilo sa v sen , ozvenu minulosti . „ Myslím , že by sme sa mali vrátiť .“
Preniesla som svoj pohľad na tmavú masu pripomínajúcu človeka a zľahka prikývla na znak súhlasu .
Prenikal mnou zlý pocit , a ja som automaticky stisla Jackovu ruku ešte pevnejšie , aby som sa uistila o jeho prítomnosti . Bol to inštinkt a jeho teplo ma upokojovalo . Takto sme ruka v ruke ustupovali a pohľadom sledovali tú znepokojivo pôsobiacu osobu , keď odrazu neprirodzene rázne trhla hlavou smerom k nám a ja som takmer padla na zadok pri pohľade do jej spaľujúcich rubínových očí .
„ Bež !“ trhol mnou Jack a bez jediného zaváhania ma ťahal za sebou pomedzi domy po čoraz tmavších uliciach , ktoré boli i na túto dennú dobu až neprirodzene tiché a prázdne .
„ Bariéra ,“ zašepkal po tom , ako sme sa nimi prehnali , skôr nahnevane ako znepokojene , sám pre seba a prudko zastal , pričom ma stiahol za seba , aby ma zaštítil svojím mohutným telom .
Pohyboval sa rýchlo a s ľahkosťou , aká sa len tak nevidí , a na akú som u neho nebola zvyknutá .
Spoza jeho chrbta som sledovala siluetu , ktorá neustále menila svoj tvar a plachtiac po chodníku bola čoraz bližšie k nám . Roztriasla som sa po celom tele a dúfala , že je to len zlý sen . Toto predsa nemôže byť skutočné . Neexistuje to ! Zavrela som oči a dúfala , že až ich otvorím , tak to bude preč .
„ Čo to stváraš ?!“ ozval sa Jack a potriasol mnou . Oči som otvorila práve vo chvíli , keď sa tá bytosť vrhla do útoku .
„ Pozor !“ skríkla som varovne a ocitla som sa na zemi s Jackom , ktorý ma ochranársky zvieral v náručí . Prízračný tieň preletel ponad naše prepletené telá so zúrivým zavrčaním . Prevalili sme sa a Jack pružne skočil do podrepu zatiaľ čo mňa ponechal na chodníku v suchom lístí .
Beštia , ktorá nemohla byť ani náhodou človekom , za ktorého sa ešte pred nedávnom vydávala , na nás cerila ostré tesáky a varovne pritom vrčala .
„ Ustúúúúúp ,“ zatiahla chrapľavo a zjavne prehovárala k Jackovi .
„ S kým si myslíš , že hovoríš ?!“ opýtal sa Jack opäť tým autoritatívnym tónom , pri ktorom tuhla aj krv v žilách , a potvora ticho zaskučala a cúvla . Trhlo ňou , akoby ju udrela neviditeľná sila a jej telom prešiel bolestivý kŕč . Rýchlo sa spamätala a zúrivo zavrčala . Nebola však sama , komu sa dralo z hrdla vrčanie . Bola som taká fascinovaná tou bytosťou , že som si ani neuvedomila tú zmenu , ktorá sa s Jackom udiala . Jeho telo sa zdalo byť ešte väčšie a mohutnejšie , svaly mal napäté na prasknutie a vlasy sa mu hýbali akoby z vlastnej vôle , hadili sa a tancovali , nespútane ako ohnivé plamienky . V jeho čokoládových očiach , inokedy hravých , sa objavili jedovaté zelené iskry . Vzduch sa naplnil dávivým zápachom síry a beštia pred ním znova zaskučala a ustúpila . Krok za krokom , spolu s jej vytrácajúcou sa odvahou , sa strácal i jej obraz v našej realite , až napokon celkom zmizla a celý svet sa okolo nás zavlnil .
20