tak otvorené, ako to článok tvrdí, keďže boli pod kontrolou Cirkvi, respektíve pápeža. Táto esej nechce
porovnávať kvalitu univerzít vtedy a dnes, na to jej autorovi chýba vzdelanie.
Spomínaný úryvok som sa snažil použiť na demonštráciu toho, že, povedané kresťansky,
univerzitné spoločenstvo je vo svete, ale nie je zo sveta. Univerzita by nemala byť sluhom účelnosti, i
keď sa ju v súčasnosti najmä ekonomické tlaky pokúšajú k tejto službe prinútiť. V dnešnej dobe sa
pravda stala niečím, na čoho úpravu máme buď osobné právo alebo nám ostatní povedali, čo je pravda
a my sme to nekriticky prijali.
Obidve sú problematické, i keď sme z nich všetci vinní. Prvé tvrdenie je v poriadku, AK sme
otvorení dialógom ostatným a ochotní sa z dialógov poučovať.
Druhý prístup je častejší a pragmatickejší. V rýchlosti akou sa musíme každý deň rozhodovať, je
nemožné všetko skúmať a na všetko sa pýtať. Čo však neznamená, že by sme mali vzdať snahy byť čo
najviac kritickí. Ale byť kritický je ťažké a nie všetci vedia, čo to vlastne znamená. Ani ja som to
donedávna nevedel. Kritickosti sa musíme neustále učiť a učiť sa jej správne, predovšetkým dobrým
štúdiom dejín. Ale to by bola téma na ďalšiu esej.
Pravda neexistuje bez subjektu, ktorý ju vníma. Neexistuje bez interpretácie. Je otázkou, či je
vlastne vhodné hovoriť o pravde. Ale nechcem čitateľa nudiť epistemológiou. Ak by ho to zaujímalo,
odporúčam knihy Bytie a ničota a Genealógia morálky.
Ale som presvedčený, že je možné hovoriť o tajomstve. O niečom, čo sa zjavuje a znovu nám uniká
na našej ceste za tým. A predsa TO tu stále je, pretože sa o to opierajú naše poznatky. A to niečo nám
umožňuje tvoriť. Tvoriť si to, čo nazývame pravdou a čoho vedľajším, opakujem, vedľajším produktom
sú podstatné a úžasné veci ako počítače, programy, autá atď. Hublov teleskop alebo aj urýchľovač v
CERN-e nebol vytvorený aby nám primárne dal vynálezy. Mal nám dať poznanie, ktoré zaujíma istú
časť spoločnosti (do ktorej osobne nepatrím). To, že výskumy týchto vied boli použité na vynájdenie
úžasných vecí, nebol ich hlavný zámer. Ak výskum zredukujeme čiste na jeho utilitárnu stránku, sami
si pochováme slobodu bádania. Presne tú slobodu, za ktorú generácie učiteľov a študentov, tvárou v
tvár totalitným režimom, pokladali životy.
A čo je potom hlavný zámer? - spýtate sa. Zvedavosť a tvorivosť. Prírodovedci a technici sú zvedaví
a tvoriví, čo sa týka objasňovania funkcie prírody a následne nachádzania spôsobov, ako tieto funkcie
uchopiť. Čo má svoje medzery tak isto ako humanitné vedy.
Obuli sme sa už? Dúfam. Nuž poďme teda.
Stále som nevysvetlil, čo to všetko má s mágiou. Čo tu teda myslím mágiou? Mágiou myslím
konanie, ktoré prevedením nejakého rituálu chce ovplyvniť nejakým spôsobom realitu. Ten rituál má
konkrétne pravidlá, ale zdatný mág si ich môže upravovať (v niektorých magických systémoch).
16