nutné minimum. Učíte sa používať najmenšie fungujúce násilie za tým účelom, aby ste sa mentálne
nezasekli v jednej akcii, a mohli sa ihneď preladiť na „spracovávanie“ iného nepriateľa. Skracujete
jednotlivé časti cyklu: vnímanie – rozhodovanie – reakcia, čím skracujete aj celý cyklus. A pokiaľ
uspejete, môžete sa právom potešiť zo svojej mentálnej aj fyzickej šikovnosti. Komu to nestačí, môže
sa pokúšať popri týchto akciách ešte počítať svoje náboje v poloautomatických zbraniach, keďže pri
automatických by to zvládal len Chuck Norris (ktorý zbrane nepotrebuje).
Uvoľnite sa – chcú vás len zabiť. (Killing Floor)
Práve na podobných herných príkladoch som si uvedomil rozdiel medzi mojím súčasným a
minulým ja. V detstve, keď som sa všetko snažil riešiť hrubou silou alebo šikovnosťou, by som
nedokázal zvládnuť mnohé problémy, ktoré dnes zvládam aj pohodlne, pomocou rozumu. Akoby môj
mozog začal lepšie rozumieť štruktúram a pravidlám hier, vďaka čomu sa mi lepšie darí zoradiť
priority a nájsť riešenia. Killing Floor, o ktorom tu píšem, zároveň úžasne vystihuje sny, v ktorých vás
prenasleduje horda nepriateľov. Práve takéto sny som občas mal aj ja, nepriatelia v nich ma mohli
ohroziť len zblízka, hoci málokedy som disponoval strelnými zbraňami. Môžem sa však chváliť tým,
že v týchto snoch vždy oproti nepriateľom bojujem a po jednom ich likvidujem, hoci ústupovou
taktikou, aby ma neobkľúčili. To sa plne zhoduje s taktikou v zmieňovanej hre.
Zdroj fotografií: archív autora
29