Abdon 10/2018 Abdon 10_2018 | Page 15

13
Gratulanti sa konečne dostavili o pol šiestej večer . Čakalo sa na nich od piatej hodiny . Dnes to nikomu nevadilo . Veď predsa má každá návšteva trochu meškať , však ? A tak sa zišlo päť gratulantov , aby oslávili Jožkove narodeniny . Mama tajne dúfala , že oslava konečne odstráni Jožkovo trápenie , a tak si dala na pohostení záležať . Nechýbali obložené chlebíčky , pagáče , koláče , šampanské ... Zlatým klincom , teda okrem torty , ktorá mala na rad prísť trošku neskôr , bol päťlitrový demižón červeného vína . Jožko síce čakal , že pivo , ktoré najviac miloval , bude tiecť potokom , no aj samotný pohľad na demižón v ňom vyvolával pocit úžasu . Kamarát ten úžas vynechal . Predsa len tých skúseností mal omnoho viac .
Šampanské sa rýchlo vypilo , prešlo sa teda na demižón . Jožko si najprv hovoril , že by sa mal krotiť , aby náhodou nespravil na svojej vlastnej oslave škandál , ale bolesť nad stratou Aničky , krížená s vedomím , že tá oslava je predsa len jeho a bude zas až za rok , spôsobili , že krotenie na čas zmizlo z jeho slovníka . Objaví sa až so zajtrajšími spomienkami na túto oslavu .
A tak sa pilo a hodovalo . U Jožka a jeho kamaráta môžeme už od začiatku hovoriť hlavne o tom pití . Pohárik striedal pohárik , a Jožko sa sám sebe divil , prečo mu to víno ešte do hlavy nestúplo . U kamaráta už boli vidieť prvotné náznaky spoločenského unavenia , ako čoraz dlhšie civenie „ do blba “, mierne privieranie očí a prvotné malinké problémy v artikulácií . A Jožko nič ! V jeho mysli sa ešte zjavila torta , do ktorej sa stále nepustili . V ten moment sa objavila na stole . Jožko bol požiadaný , aby sviečky sfúkol a tortu začať krájať . Pri vstávaní z pohovky sa objavil prvý úder toho množstva vína , držiaceho sa už len kúštik nad polovicou demižóna . Úder však nebol silný , takže ho ustál , a vydal sa plniť tie krásne povinnosti . No a po torte už zábrany padli , a padlo v podstate aj uštipovanie si jedla k vínu . To je práve ten moment , keď o osude pijúceho rozhoduje len chvíľa , kedy piť prestane . A keďže rozpráv s Jožkom bolo pomerne málo , nikto ho nekontroloval . Zapnutá televízia dodávala akoby ďalšie krytie Jožkovmu boju s demižónom . Jeho spolubojovník , kamarát , mu bol ešte stále pri boku . A obsah demižóna sa stále zmenšoval ...
Už len štvrtina obsahu tej veľkej sklenenej fľaše bola pripravená vzdorovať útokom . A vtom sa útok ukončil ! Prišiel čas , aby sa teta s kamarátom odobrali domov . Bolo už okolo pol jedenástej večer . A opäť sa Jožko čudoval , ako je možné , že po takom množstve vína nie je opitý ? Jeho spolubojovník bol tiež celkom fit , aj keď jeho príliš červená tvár a ešte väčšie problémy s rozprávaním nasvedčovali faktu , aby sa radšej pobral domov a oddýchol si . Teta pôjde s ním , určitú časť cesty majú spoločnú . Aspoň sa mu nič nestane . Jožko sa pri vyprevádzaní návštevy víťazoslávne usmieval nad faktom , že vypil veľké množstvo vína , a stále je ako tak svieži a „ vo forme “. Dobre , tiež už tu bolo pár problémov s teplom , artikuláciou a mysľou , ktorá bola už takmer mimo . Ale aj tak sa cíti byť takmer triezvy . To mu nikto neodoprie !
Usadil sa Jožko po návrate do domu na svoje miesto a povedal si , že tento triumf neoslávi nijak inak , ako pohárom vína . I nalial si , a po chvíli pohárik vypil . Reku , tempo má stále rýchle , dosť toho vypil , ale stále je na tom dobre . Tak je načase , aby si nalial ešte jeden na dobrú noc . I nalial si a trošku si odpil .

13