Abdon 1/2021 | Page 16

14
Bol to ten najjemnejší , najsladší a najkrajší hlas aký som kedy počula a patril Renovi . No ani to ma neprinútilo k pohybu . Sedela som tam ako rôsolovitá kôpka nešťastia . Tvár kropená slzami , pevne spútaná vlastným objatím a nekonečným chladom , ktorého búrka vo mne zúrila .
Dvere sa zachveli , keď do nich niekto priamo vrazil . Rozvzlykala som sa ešte úpenlivejšie a objala sa ešte pevnejšie . Pocítila som , ako sa mnou preliala ďalšia vlna chladu a rozprestrela sa do priestoru .
Dvere sa opäť otriasli . Znova a znova , akoby do nich niekto búšil kladivom , až nakoniec nevydržali a vyleteli zo svojho miesta .
Oči som držala pevne zatvorené a dúfala , že nech už sa má stať čokoľvek , tak sa to stane rýchlo , no nedialo sa nič . Pomaly som ich otvorila . V trieskach stál Ren a hľadel na mňa lávovým pohľadom . Zdalo sa , akoby tá temná škrupina sopečného kameňa v jeho očiach praskla a odhalila svoje jadro . Pôsobil tak živo a neskutočne .
„ Ren ?“ vzlykla som a natiahla k nemu ruky ako novorodené dieťa ku svojej matke .
Nezaváhal . Vrhol sa ku mne a zdvihol ma do náručia nehľadiac na ľadové kráľovstvo , ktoré som si nevedomky okolo seba vybudovala .
Pritisla som sa k nemu a nasávala teplo a istotu z jeho prítomnosti . Vyniesol ma na chodbu , kde sa ešte vždy odohrával boj .
„ Je v poriadku !“ skríkol ku komusi . Zahľadela som sa tým smerom , no to bola chyba . Ten obraz sa mi vypálil do mysle .
Dve telá na podlahe , prepletené v smrtiacom súboji na život a na smrť . Vrčanie a cvakanie čeľustí . Nespútaná divokosť vzájomných útokov a krv striekajúca všade navôkol . Keď v tom postava navrchu zatlačila k zemi tú pod sebou , a dovolila si krátky pohľad naším smerom . Smaragdové oči , ktoré ma lapili do svojej siete , krátke prikývnutie a náhly zúrivý výpad , ktorým Jack ukončil existenciu bytosti pod sebou .
Skríkla som a odvrátila sa k Renovi . Jeho hruď mi bola útočiskom pred tým výjavom . No i s pevne zatvorenými očami som to stále mala pred sebou . Jack zabil môjho profesora , alebo to , čo sa z neho stalo .
Ren si ma pritisol k sebe a chlácholil ma svojou prítomnosťou , zatiaľ čo ja som nekontrolovateľne vzlykala .

14