Abdon 1/2020 Abdon 1_2020 | Page 16

Večer to bol krásny, bar sa zmenil na námestie. Nohy, čo predtým chodili, teraz pokojne stáli. Pri stromčeku slávili, bo nebolo tu priecestie medzi dvoma obchodmi, ich páni sa spokojne smiali. Lúčili sme sa síce traja, ale vedel som, že to bol večer nádherný. No keď som odišiel domov z toho raja, bol zo mňa opäť človek priemerný. Idúc domov, a neskôr aj v ďalšie dni, som cítil, že som krásnu príležitosť premárnil. A zatiaľ čo mozog smutný si myslel, že stále sní, bol by som sa vo vnútri najradšej skántril. A tak 18.12.2019 prišlo to znamenie. Nikto ho nečakal, a ja už vôbec nie. V tento deň predvianočný mi do oka vletela muška, a odrazu sa skončila toho trápenia fuška. A stretnutie zo 16.12.2019 bolo „len“ krásnou spomienkou, bo som začal rozmýšľať, prečo muška v decembri si lieta. Pri 16° C vonku, v oku mnoho plamienkov, neskončila sa však moja pieta. Uvedomenie, že všetko neskončí tak, ako chcem, ma ťažilo. Asi sa mi len o tej hlúposti marilo. A tak, za bubnovania dažďa a skuvíňania vetra, kedy hnusné počasie prejde za každú hrúbku svetra, započul som odvšadiaľ zvuky vianočné a zabudol som na problémy storočné. Veď čo sú oproti tomu, čo pred stáročiami sa udialo. Dieťa sa narodilo, aby sa nás ujalo. Už jeho narodenie Vek rozdelilo na pred a po. 14