Abdon 1/2020 Abdon 1_2020 | Page 15

Akoby ten stroj v tej dobe vedel, čo robiť. Vydal mi tak, že rozmieňať som musel. A hneď som zistil, že ten čas v meste sa bude hodiť. A tak duch nákupný nad Vianocami uspel. Sťa spomínaný zombík stál som v obchode. Zrazu zazvonil telefón a ona zavolala. Ihneď som bol od ducha a z obchodu na odchode dúfajúc, aby na mňa dlho nečakala. Išiel som na zastávku, plný vianočného ducha, ale majúc darčeky v ruke a prázdnejšiu peňaženku. Čo to však bolo proti krásnym stavom v okolí brucha? A duch nákupný ísť mohol na krátku dovolenku. Bol som snáď stvora bez vnemu? Opäť som nič nevnímal, len na ňu čakal. Nezúčastňujúc sa tohto mestského snemu, som sa aj tak na ňom vlastne flákal. Čím bližšie bola, tým viac mi srdce bilo. Nechápal som, prečo aj lapal po dychu. Zrazu stála predo mnou, a mne sa ako hrdinovi žilo. Chcel som sa chváliť a dokázať, že žijem v „prepychu.“ Zástupy nôh chodili a naše sa len prechádzali. Snáď vedeli, kam idú, lebo sme nevnímali, kde sme sa nachádzali. A z „vianočného“ sveta sa stal bar v podchode. Mnoho pohľadov, či slov a, našťastie, ani zmienka o odchode. 13