sa mu to. Jeho myseľ si nedokázala nič vybaviť. Kamil pochopil, vojna z neho spravila dutú schránku,
ktorá síce prijímala potravu, ale to bolo asi tak všetko.
„Mark?“ povedal Kamil, keď vošiel do nemocničnej izby. Kamil bol ten malý blond chlapec, ktorý
počúval legendu o Breaking blue eyes. Legenda hovorila o zlomených modrých očiach v mori. Boli to
oči mora, oči Poseidona, ktoré boli predzvesť nejakej hrozby, pohromy. Hovorí sa, že Breaking blue
eyes boli pri vybuchnutí sopky Ukalai, pri ktorej zmizol zo sveta jeden ostrov, celý národ umrel.
Ukalaici boli veľmi domorodý národ a Breaking blue eyes poznali ako znamenie osudu. Vtedy, keď ho
uvidel Eliot pri ostrove Pius, vypukla vojna. Eliot umrel. Kamil vedel, že je to len zhoda náhod. Nič
ako znamenia neexistovalo.
„Kamil,“ povedal Mark. Jeho veselé oči boli zlomené, plné temnoty a strachu. Jeho hlas už dávno
nebol bojovný, bol zachrípnutý a zničený. „Bol tu. Eliot tu bol s dcérou. Hovoril som jej o tebe. Určite
sa Ti ozve.“
Kamil sa usmial. Jeho úsmev bol široký a jemný: „Eliot je mŕtvy. Už by si s tým mal prestať.“
„Prečo? Prečo prišli? Prečo som mu neveril? Museli to byť oni. To znamenie, a ty,“ povedal Mark,
„ani nie si odtiaľto. Eliota a ani mňa nepoznáš, a predsa sem chodíš. Čakáš, že ti poviem kde ich nájdeš.
Ja to neviem. V ten deň som mal službu v podpalubí. Áno, vedel som, že sme blízko ostrova Pius, ale
presnú polohu neviem. Eliot, to on ..,“ Mark sa rozkašľal a potom znova pozrel na Kamila, „nehľadaj
ich chlapče, umrieš.“
Kamil sa poškriabal na hlave a podišiel k Markovi: „Legendy sú pravdivé len do určitej miery.
Odpočívaj. A Eliota poznám, pamätám si ho, akoby sedel hneď vedľa mňa. To on mi povedal o
Breaking blue eyes.“
No v tom sa v izbe rozhučali prístroje. Markove srdce prestalo biť. Kamil sa postavil zo stoličky a
utrel si slzy do rukáva. Mark mu bude chýbať. Bol to dobrý priateľ. O minulosti nehovoril nikdy, až
dnes. Ale inak hovoril často a zábavne. Veľa čítal a mnoho vedel. Kamil prišiel domov a ľahol si do
13