Preplakal niekoľko dní v kuse, mesiace nevychádzal z domu, pretože všetko mu bolestne
pripomínalo JU. Jeho myšlienky boli stále v spomienkach. Čím však bola spomienka šťastnejšia, tým
viac nad ňou preronil sĺz. Bolo mu absolútne jedno, že mužom sa slzy a slabosť nehodia. Ona mu vždy
vravela, že prejavenie slabosti je hrdinstvo. Veril jej, vždy sa tým riadil. Najviac však teraz, keď už pri
ňom nebola. Každé ráno sa zobúdzal sám, zlomený viac ako predchádzajúci deň.
Rodina sa ho snažila cez ten obrovský zavaľujúci smútok dostať, no on bol zaťatý a nechcel sa vzdať
toho jediného čo mal a čo mu ju pripomínalo, dávalo mu to nejaké nehmatateľné právo oživiť ju každý
deň.
Aj dnes to tak bolo, znova na ňu myslel. Spomínal na tú noc, keď sedel na posteli vedľa nej a ďakoval
všetkým, že ju má po svojom boku. Teraz chcel ten čas vrátiť, bol ochotný obetovať jej všetko.
Znovu nechcel spať, no jeho vlastné telo ho zrádzalo. Viečka mu klesali, hlava padala na hrudník
až nakoniec podľahol spánku. Sen, ten istý sen sa mu sníval každú noc. Jej bezvládne telo ležiace
v rakve, davy smútiacich a uplakaných ľudí, ktorí v ten deň prešli okolo nej, ktorí sa s ňou prišli
rozlúčiť. Navždy.
Teraz sa to však zmenilo. Našiel ju sedieť na lúke plnej kvetov, smiala sa, plietla veniec a venovala
mu jeden zamilovaný pohľad za druhým. Aj on sa donútil k úsmevu. Tak veľmi túžil po tom, aby sa
k nemu vrátila.
Natiahol ruku dopredu, chcel sa jej dotknúť, no jej postava sa rozplynula, ostal len jej hlas:
„Nesmúť, stále budem s tebou.“
Strhol sa, pošúchal si ospalo oči a obzrel sa okolo. Cítil je prítomnosť, počul jej slová, no nebola pri
ňom. Opäť ho zaliala vlna smútku. Bol na nej až chorobne závislý, no väčšina zamilovaných ľudí ho
chápe.
Stále však počul jej posledné slová. Ako keby sa mu to nesnívalo, ale ako keby mu to povedala ona
sama. Akoby ju niekto poslal zhora aby mu ukázala smer. Dúfal, že sa tam mala hore lepšie ako on tu.
Uvedomil si totiž, že nemôže prešľapovať na jednom mieste, musí sa pohnúť. Nechcel nikdy
zabudnúť na tie nádherné chvíle strávené s ňou. Chcel si ju takto pamätať. Na veky vekov.
8