Editoriál
Pôvodne som chcela napísať o tom, ako som si zlomila ruku, borila sa s rehabilitáciou a zároveň zisťovala, že zlomená ruka bolí úplne niekde inde, ako by som čakala.
Potom som chcela uvažovať nad tým, ako dlho musíme čakať, kým vydolujeme v dnešnej dobe presýtenej informáciami nejaké zmysluplné podklady do pripravovaného čísla. Oslovujeme, prosíme, žiadame, pripomíname a stále nemáme všetky fotky, či informácie. A keď si už myslíme, že hotovo, všetci napísali, poslali fotky, odpovedali na naše otázky, zistíme, že máme niekoľko mizerných riadkov, lebo sme dostali maximálne jednovetné odpovede.
Chcela som sa zamyslieť nad tým, čo je moderné oblečenie, lebo toto číslo malo byť venované finteniu. Zaspomínať si na časy študentské, keď sme so sestrou po nociach šili, aby som v pondelok mohla vytiahnuť do školy nohavice, ktoré zaručene nikto nebude mať.
Potom som plánovala napísať o krásnej tradícii stužkových, o dokonalej premene veselých roztopašných mladých ľudí na nádherné dámy a gentlemanov. V hlave sa mi rojili myšlienky na dospievanie, dozrievanie. Bolo toho tak veľa, čo som chcela napísať a takto to vyzerá aj s naším číslom časopisu.
Chceli sme to i ono, naplánovali sme číslo s ústrednou témou, ktorá sa nám postupne rozsypala. Určili sme si deadline, ktorý sme nedodržali, lebo sme museli ešte všeličo dotiahnuť a sem-tam aj niekto ochorel. Tak sa nám to úspešne rozsypalo, rozsypala sa ústredná téma, rozliezli sa moje myšlienky, ktoré mali byť v úvode, rozvliekol sa nám termín ukončenia, celé sa to akosi rozpadlo.
Vám želám, nech sa vám prázdniny tiež rozsypú. Rozmeňte ich na veľa, veľa, veľa zážitkov, ktoré sa spoja do príbehov a príjemných spomienok na letné chvíle. Rozsypte okolo seba radosť, smiech a zábavu, užite si chvíle oddychu.
HB
Rozsypané prázdniny